Školská zrelosť

    • Školská zrelosť a školská spôsobilosť

    • Pred vstupom do školy je vhodné zhodnotiť celkovú úroveň dieťaťa, teda to, nakoľko je vyspelé pre úspešný začiatok. U každého dieťaťa je obdobie vyspelosti veľmi individuálne. Školskú zrelosť nechápeme len ako biologickú zrelosť organizmu, ale tiež ako určitú úroveň rozumovej, citovej a sociálnej spôsobilosti.

      Tradične sa v pedagogike a psychológii rozlišuje školská zrelosť a školská spôsobilosť. Zelinková, O. (2012) hovorí, že „Školská zrelosť znamená dosiahnutie takej úrovne vývinu centrálnej nervovej sústavy, ktorá sa prejavuje odolnosťou voči záťaži, schopnosťou sústrediť sa a emočnou stabilitou. Pojem školská spôsobilosť postihuje úroveň prípravy na školu z hľadiska schopností (vnímanie, predstavivosť, pozornosť, pamäť, myslenie), vplyvu prostredia a výchovy.“ Väčšina detí je pripravená na školskú dochádzku v šiestich rokoch. Tento vek však nemusí byť vždy určujúci.

       

      Kritéria a znaky školskej zrelosti

      Vek

      V našich podmienkach je stanovená veková hranica pre vstup dieťaťa do školy dovŕšením šiesteho roku fyzického veku dieťaťa do 31.8. v danom roku, kedy musí byť povinne zapísané do školy. Tak ako školský zákon určuje povinnosť dieťaťa vstupu do školy, umožňuje tiež realizáciu odkladu povinnej školskej dochádzky o jeden rok.

      Telesný a  zdravotný stav

      Telesný vývin dieťaťa posudzuje lekár - pediater. V tomto veku dochádza k premene postavy. Ide o prvú premenu telesnej stavby. Stráca sa detská tuková vrstva na úkor svalov, menia sa telesné proporcie, postava sa pretiahne, predĺžia sa končatiny, zužuje sa trup, zmenší sa veľkosť hlavy v pomere k telu. S premenou telesnej stavby v období vstupu do školy úzko súvisia zmeny v ovládaní motoriky a tela vôbec. Zle koordinované pohyby malého dieťaťa sa začínajú okolo šiestich rokov zreteľne meniť. Dieťa je schopnejšie v oblasti drobných a jemnejších pohybov, lepšie koordinuje automatické i vôľové pohyby. Jeho mimika a ďalšie výrazové prejavy sú tiež kontrolovanejšie a zrelšie.

      Psychická zrelosť

      Z hľadiska psychickej zrelosti dieťaťa je významná podnetnosť jeho výchovného prostredia. Veľmi dôležité je však odhadnúť jej mieru. Nie je vhodná nedostatočná, ani príliš vysoká miera podnetnosti. Dieťa by malo mať  v tomto období k dispozícii nielen hračky, ale aj kresliace potreby, plastelínu, skladačky, knižky, atď. Dieťa potrebuje cítiť bezpečie v rodine. Všíma si mužské a ženské roly, začína sa učiť prosociálnemu správaniu.

      Z hľadiska psychickej zrelosti ide o zrelosť v týchto kognitívnych (poznávacích)  oblastiach, čo sa v konečnom dôsledku prejavuje v školskej spôsobilosti:

      Vnímanie

      • Dieťa je schopné z vnímaného celku vyčleniť časti a opäť z nich zložiť celok.
      • Pozná farby a vie ich pomenovať.
      • Pozná tvary a vie ich pomenovať.
      • Vie rozlíšiť rovnaké a podobné, zrkadlovo obrátené tvary.
      • Vie rozoznávať prvú a poslednú hlásku v slove, vie menovať slová, ktoré sa začínajú na rovnakú hlásku.
      • Dokáže rozlíšiť rovnaké a rozdielne slabiky.
      • Vie vytlieskať slovo na slabiky.

      Grafomotorika

      • Kresba už vernejšie odráža skutočnosť.
      • Dieťa je schopné obkresliť jednoduchú predlohu.
      • Vie nakresliť postavu so všetkými základnými znakmi.
      • Úchop ceruzky je správny.
      • Pri kreslení má voľné kĺby ruky, ktorou kreslí (ramenný, lakťový a zápästie).
      • Pri kreslení preferuje jednu ruku.
      • Vie kresliť tak, že línie sú pevné a neroztrasené, vie vystrihnúť jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary.

      Rozumové poznanie

      • Dieťa sa začína opierať o analytické myslenie.
      • Lepšie postihuje podobnosti a rozdiely.
      • Začína chápať vzťahy a súvislosti, príčinu a dôsledok.
      • Vie svoje meno a priezvisko, adresu, pozná farby a vie ich pomenovať, rozlišuje základné tvary, veľkosti a rozmery.
      • Ovláda detské riekanky a piesne.
      • Vie, kedy je dnes, včera, zajtra, pozná ročné obdobia.
      • Dosahuje určitú úroveň matematických predstáv (rozoznávanie množstva, veľkosti, poradia, sčítavanie predmetov do päť).
      • Vie sa orientovať v priestore, vie, kde je „vpredu“, „vzadu“, „hore“, „dole“, „vpravo“, „vľavo“, ....
      • Pozná rozdielnosť slov napr.: vysoký-nízky, veľa-málo, všetko-nič, napravo-naľavo,...
      • Ukáže na sebe, ktorá je jeho pravá a ľavá ruka.

      Vývin reči

      • Zrelé dieťa vie vo vetách a v jednoduchých súvetiach bez agramatizmov vypovedať svoje zážitky.
      • Jeho reč je čistá, dokáže vysloviť všetky hlásky (artikulačná neobratnosť by mala byť korigovaná ešte pred vstupom do školy).
      • Vie vysloviť krátke slovo samostatne po hláskach.
      • Vie vyrozprávať obsah krátkej rozprávky a rozumieť mu.
      • Má bohatšiu slovnú zásobu.
      • Vyjadruje sa v rozvinutých 5-6 slovných vetách, pýta sa na neznáme slová.
      • Nehovorí maznavo, nezajakáva sa.

      Pracovná vyspelosť

      • Dieťa vie odlíšiť hru od povinnosti.
      • Zadanú úlohu sa snaží splniť a dokončiť, nezačína neustále niečo nové, neodbieha, činnosť chce dokončiť aj napriek prekážkam.
      • Má primerané psychomotorické tempo.
      • Vie sa samostatne obliecť.
      • Vie si pozapínať gombíky, zips a zaviazať šnúrky.
      • Vie sa samostatne najesť a obslúžiť na WC.

      Pozornosť a pamäť

      • Dieťa sa dokáže sústrediť na činnosť 15-20 minút, nedá sa vyrušiť.
      • Vie kontrolovať svoje impulzy a rýchle nápady, rozmyslí si čo povie, čo urobí.
      • Dokáže si zapamätať vetu zloženú zo 7-8 slov a zopakuje ju (Končeková, Ľ. 2010).

      Emocionálna a sociálna zrelosť

      Predpokladom v škole je emocionálna stabilita. Dieťa by malo vedieť prijímať prípadné neúspechy, malo by byť dostatočne odolné voči frustrácii. Prílišná citlivosť dieťaťa znižuje jeho výkonnosť vplyvom nadmerného napätia, strachu, trémy. K citovej zrelosti neodmysliteľne patrí aj sociálna zrelosť. Dieťa sa musí dokázať odlúčiť od matky, prípadne inej blízkej osoby na viac hodín, podriadiť sa autorite doteraz cudzej osoby - učiteľky. Malo by si na nové prostredie a osoby zvyknúť bez väčších problémov (neplače, neskrýva sa za rodičov, neuteká,...). Podmienkou primeranej adaptácie dieťaťa na školu je tiež schopnosť začleniť sa do skupiny rovesníkov, ktorým sa treba adekvátne prispôsobiť a brať na ne ohľad. Dieťa by nemalo byť v tomto veku medzi svojimi vrstovníkmi bojazlivé, plačlivé a ani agresívne. Spory by si malo medzi deťmi riešiť bez bitky, hádky a vzdorovitosti.

      zdroj: https://www.cpppapdk.sk/ 

    • Prihlásenie